Naboso na Tlstú – zážitok pre fajnšmekrov

O prekonávaní vlastných limitov, nakopnutom malíčku a barefoote ako životnom štýle.

Posledné augustové dni sa nesú v znamení krásnych bezoblačných dní, málokomu sa chce sedieť doma. Pred siedmimi rokmi sme sa na veľkofatranský kopec Tlstá (1373 m.n.m.) vyškriabali v rámci tradičného Štefanského výstupu (26.12.). Pre mňa sa tradičným nestal, nakoľko som sa ho zúčastnila len raz. Ale v pamäti mi zostala trasa dlhá tak akurát, zakončená pekným výhľadom a nenáročným zostupom, nastal čas si ju teda zopakovať.

Nástup na modrú značku začína za dedinkou Blatnica, v ústí Vápennej doliny, kam sa dostanete cez Gaderskú dolinu (550 m.n.m.).

TIP: V záujme zvyšovania pohybovej aktivity návštevníkov celú Gaderskú dolinu nedávno pokryli asfaltom, takže sa stala rajom pre korčuliarov, cyklistov, kočíkárov a rodiny s deťmi. Ak by ste aj nepokračovali na náš výlet, návštevu doliny rozhodne odporúčam. Práve v hroúcich dňoch poskytuje príjemný celodenný tieň a kedykoľvek sa môžete ovlažiť v priľahlom potoku alebo na pivku v reštaurácii Gader.

Ako už názov reportáže naznačuje, tak výlet na Tlstú je pre ozajstných bosonohých fajnšmekrov.

Matúšmá bosonožstvo ako životný štýl, v topánkach ho za posledné tri roky moc nestretnete a náročnosť terénu mu neprišla nijak zvláštna. Ja sa z bosého chodenia teším asi dva roky, ale rovnako rada nosím aj barefoot topánky, takže adaptácia je tak 50:50.

Trasa začína v rozprávkovo príjemnom lesíku s mäkučkým ihličnato-hlineným povrchom a tabuľou Zvýšený výskyt medveďa hnedého. Nebojím sa a na potvrdenie mojej odvahy si nakopávam malíček o ledabolo hodený kameň. Kontrolujem prípadnú zlomeninu a po zhodnotení, že tam žiadna nie je, pomaly stúpame do kopca, pričom pod našimi nohami začína pribúdať množstvo skaliek, ako sa približujeme k jaskyni Mažarná (cca po hodine chôdze).

Tesne pod skalnatými útesmi je už povrch výrazne kamenistý, preto si dávame prestávku pri jaskyni a vyberáme proviant, aby si nohy oddýchli (hlavne tie moje).

Následne pokračujeme vo výstupe, tu už je však povrch podobný ako na výlete na Šútovské vodopády – kamene, skaly, skalky, sutina … Moje psychické limity dostávajú poriadne zabrať a ešte chvíľu s nimi bojujem. Miestami leziem štvornožky (inšpirovaná našim psom), aby som odľahčila zaťaženie chodidiel. Po pár metroch moje telo vraví „Fakt dosť!“ a vyťahujem z batoha záchranný balíček v podobe barefoot topánok Ahinsa Shoes.

Ďalšie výškové metre by sa v skratke dali opísať ako: vyzúvam – obúvam – vyzúvam – obúvam..., nakoľko terén podlieha značným zmenám v priebehu relatívne krátkeho času. Matúš je frajer, ten topánky nemá, tak musí vydržať. A to nielen rôznorodosť terénu, ale aj mojich nálad, ktoré odrážajú úroveň hladu, vyčerpanosti a prekonávaní limitov (nie som milovník trojhodinového stúpania do kopca).

Akékoľvek negatívne pocity a bolesti miznú zarovno s dosiahnutím nášho cieľa – vrcholu Tlstej. Nakoľko sme nemali ani obláčik na nebi, videli sme na všetky svetové strany s dosahom „kam až oko dovidí“ a tie naše oči dovideli veru ďaleko! Opantaní nádherou slovenských hôr sme sadli na skalu a vytiahli zaslúžený makovník.

 

 

Spiatočná cesta do Gaderskej doliny cez Konský dol avizovala 2 hodiny a bola rovnako náročná - ako povrchom, tak sklonom klesania (odhadujem 40-45°). Moje telo už bolo zmorené únavou, tak som išla v Ahinsa Shoes, Matúš stále naboso, pričom sme obaja držali svižné tempo, aby to do tých dvoch hodín vošlo. Obdivovala som ľahkosť, s akou môj bosý spoločník našľapuje po ostrých kameňoch, pričom veselo komunikuje a smeje sa.

Vtedy som pochopila zásadnú vec – pre Matúša je bosá noha už dávno životným štýlom a funguje mu to v každom kroku v akýchkoľvek podmienkach, aj v tých najnáročnejších.

Cesta do ústia Konského dolu bola dosť stereotypná, ale už aspoň nie taká príkra. Čas sme si krátili debatovaním a v úplnom závere sme sa odmenili chladivým radlerom v reštaurácii Gader.

Toľko z nášho posledného výletu a ak chcete sledovať náš bosonohý štýl života, odporúčame lajknúť facebookové stránky Krížom-krážom naboso, alebo dorazte za nami na niektorý z workshopov, kde zážitky z bosého života zdieľame.

Čas túry: 5h 50min.

Prevýšenie na výstupe: 823 metrov.
Náročnosť trasy: náročná a variabilná
So sebou: dostatok vody, paličky a záchrannú obuv (postačia huarache).

Naboso na Tlstú – zážitok pre fajnšmekrov

O prekonávaní vlastných limitov, nakopnutom malíčku a barefoote ako životnom štýle

Posledné augustové dni sa nesú v znamení krásnych bezoblačných dní, málokomu sa chce sedieť doma. Pred siedmimi rokmi sme sa na veľkofatranský kopec Tlstá (1373 m.n.m.) vyškriabali v rámci tradičného Štefanského výstupu (26.12.). Pre mňa sa tradičným nestal, nakoľko som sa ho zúčastnila len raz. Ale v pamäti mi zostala trasa dlhá tak akurát, zakončená pekným výhľadom a nenáročným zostupom, nastal čas si ju teda zopakovať.

Nástup na modrú značku začína za dedinkou Blatnica, v ústí Vápennej doliny, kam sa dostanete cez Gaderskú dolinu (550 m.n.m.).

TIP: V záujme zvyšovania pohybovej aktivity návštevníkov celú Gaderskú dolinu nedávno pokryli asfaltom, takže sa stala rajom pre korčuliarov, cyklistov, kočíkárov a rodiny s deťmi. Ak by ste aj nepokračovali na náš výlet, návštevu doliny rozhodne odporúčam. Práve v hroúcich dňoch poskytuje príjemný celodenný tieň a kedykoľvek sa môžete ovlažiť v priľahlom potoku alebo na pivku v reštaurácii Gader.

Ako už názov reportáže naznačuje, tak výlet na Tlstú je pre ozajstných bosonohých fajnšmekrov.

Matúš má bosonožstvo ako životný štýl, v topánkach ho za posledné tri roky moc nestretnete a náročnosť terénu mu neprišla nijak zvláštna. Ja sa z bosého chodenia teším asi dva roky, ale rovnako rada nosím aj barefoot topánky, takže adaptácia je tak 50:50.

Trasa začína v rozprávkovo príjemnom lesíku s mäkučkým ihličnato-hlineným povrchom a tabuľou Zvýšený výskyt medveďa hnedého. Nebojím sa a na potvrdenie mojej odvahy si nakopávam malíček o ledabolo hodený kameň. Kontrolujem prípadnú zlomeninu a po zhodnotení, že tam žiadna nie je, pomaly stúpame do kopca, pričom pod našimi nohami začína pribúdať množstvo skaliek, ako sa približujeme k jaskyni Mažarná (cca po hodine chôdze).

Tesne pod skalnatými útesmi je už povrch výrazne kamenistý, preto si dávame prestávku pri jaskyni a vyberáme proviant, aby si nohy oddýchli (hlavne tie moje).

Následne pokračujeme vo výstupe, tu už je však povrch podobný ako na výlete na Šútovské vodopády – kamene, skaly, skalky, sutina … Moje psychické limity dostávajú poriadne zabrať a ešte chvíľu s nimi bojujem. Miestami leziem štvornožky (inšpirovaná našim psom), aby som odľahčila zaťaženie chodidiel. Po pár metroch moje telo vraví „Fakt dosť!“ a vyťahujem z batoha záchranný balíček v podobe barefoot topánok Ahinsa Shoes.

Ďalšie výškové metre by sa v skratke dali opísať ako: vyzúvam – obúvam – vyzúvam – obúvam..., nakoľko terén podlieha značným zmenám v priebehu relatívne krátkeho času. Matúš je frajer, ten topánky nemá, tak musí vydržať. A to nielen rôznorodosť terénu, ale aj mojich nálad, ktoré odrážajú úroveň hladu, vyčerpanosti a prekonávaní limitov (nie som milovník trojhodinového stúpania do kopca).

Akékoľvek negatívne pocity a bolesti miznú zarovno s dosiahnutím nášho cieľa – vrcholu Tlstej. Nakoľko sme nemali ani obláčik na nebi, videli sme na všetky svetové strany s dosahom „kam až oko dovidí“ a tie naše oči dovideli veru ďaleko! Opantaní nádherou slovenských hôr sme sadli na skalu a vytiahli zaslúžený makovník.

 

 

Spiatočná cesta do Gaderskej doliny cez Konský dol avizovala 2 hodiny a bola rovnako náročná - ako povrchom, tak sklonom klesania (odhadujem 40-45°). Moje telo už bolo zmorené únavou, tak som išla v Ahinsa Shoes, Matúš stále naboso, pričom sme obaja držali svižné tempo, aby to do tých dvoch hodín vošlo. Obdivovala som ľahkosť, s akou môj bosý spoločník našľapuje po ostrých kameňoch, pričom veselo komunikuje a smeje sa.

Vtedy som pochopila zásadnú vec – pre Matúša je bosá noha už dávno životným štýlom a funguje mu to v každom kroku v akýchkoľvek podmienkach, aj v tých najnáročnejších.

Cesta do ústia Konského dolu bola dosť stereotypná, ale už aspoň nie taká príkra. Čas sme si krátili debatovaním a v úplnom závere sme sa odmenili chladivým radlerom v reštaurácii Gader.

Toľko z nášho posledného výletu a ak chcete sledovať náš bosonohý štýl života, odporúčame lajknúť facebookové stránkyKrížom-krážom naboso, alebo dorazte za nami na niektorý z workshopov, kde zážitky z bosého života zdieľame.

Čas túry: 5h 50min.

Prevýšenie na výstupe: 823 metrov.
Náročnosť trasy: náročná a variabilná
So sebou: dostatok vody, paličky a záchrannú obuv (postačia huarache).