Bosé chodidlo, slobodná myseľ.

Bosé chodidlo, slobodná myseľ.

pondelok 20. júla 2015

Za bystrickým pokladom - Králická tiesňava

Okolie Banskej Bystrice je plné prírodných krás, ktoré je možné objavovať bosým chodidlom. Krásne výhľady, romantické zákutia a nedotknutá príroda sú zárukou nezabudnuteľných výletov nielen do okolia, ale i po samotnom meste. My sme sa tentokrát potrebovali skryť pred rozpáleným slnkom a tak sme zamierili do Králickej tiesňavy, len pár kilometrov od centra. 

Hneď z úvodu poviem, že Králická tiesňava je rajom pre každého barefoot-istu. Rozmanitý nenáročný a prehľadný terén zvládne aj ten, kto s bosou chôdzou len začína. Lesná cestička, miestami doplnená lístím a skalkami, sa dvakrát križuje drevenými mostíkmi s malebným potôčikom. Krásne pohľady na miestnu scenériu potešia každé oko.

Trasa je dobre značená až ku Králickému vodopádu, i keď zablúdiť sa tu moc nedá, keďže "jediná cesta do cieľa vedie." Časovo Vám výstup k vodopádu zaberie tak okolo 40 minút (2 km) normálnym tempom. My sme mali so sebou dvoch psíkov - nadšených plavcov, takže nám to trvalo o kúsok viac kvôli častým zastávkam.

U Králického vodopádu odporúčame zotrvať na schladenie nôh v plytkom brode a posilniť sa dobrým olovrantom na cestu naspäť.

Ďalší z pekných slovenských výletov bosou chôdzou bol za nami a my sme sa pobrali na dobrú zmrzlinu do centra mesta. =)

Ideálny podklad kadiaľ sa človek pozrie. :-)
Radosť z miestneho terénu. :-)

Králická tiesňava - prírodná krása 






Praktické info:
Vhodné pre začiatočníkov: ano =)

Cestovanie:
K miestnej prírodnej kráse sa dá dostať pohodlne autom (B. Bystrica -> Tajov -> Králiky) a odparkovať na značenom parkovisku pod prudkou zákrutou. Pokiaľ pôjdete autobusom, je potreba sa odviezť prímestskou linkou smer Králiky a vystúpiť na zastávke Tajov - vápenica.

štvrtok 16. júla 2015

Naboso k Šútovskému vodopádu

Letná slnečná sobota nás vytiahla na jeden z ďalších pekných výletov po malebnej slovenskej krajine - k Šútovskému vodopádu, ktorý so svojimi úctyhodnými 38 metrami je najvyšším vodopádom Malej Fatry.

Modrá značka sľubovala nenáročnú trasu popri miestnom potoku, ktorá nás za hodinu i čosi mala doviesť až k nášmu cieľu. Zaparkovali sme auto na priestrannom parkovisku a vybrali sme sa po mierne stúpajúcej asfaltovej ceste, lemovanej ochladzujúcou bystrinou. Topánky sme svorne nechali v aute, veď predsa chceme autentický bosý zážitok!

Prvé zastavenie, ktoré vrelo odporúčame, nájdete už po cca 500 metroch od štartovacieho bodu - plytká hať, plná kamienkov a príjemne chladnej vody, je ako stvorená na chvíľkové posedenie.

Po cca ďalších desiatich minútach sme došli k chate, kde nás modrá značka upozornila, že k nášmu cieľu je to len 45 minút štandardným tempom. Ach, ako sa mýlila! Terén pod našimi nohami sa zmenil po pár metroch na intenzívne kamenistý a naša rýchlosť sa výrazne spomalila.

Prívlastok "kamenistý" je vlastne len ťažko možné presne definovať. Od jemných ostrých skaliek, zabodávajúcich sa s presnosťou ihly do bosých nôh, až po väčšie skaly, ktoré boli sťa vykúpením a miestom pravidelného oddychu. Ich koncentrácia nám umožnila skákať z jednej na druhú, aby sme aj chodidlám dali možnosť vydýchnuť. Bohužiaľ miest, kde by sme mohli kráčať po pohodlnej lesnej cestičke, bolo minimálne.

Nenechajte sa však odradiť, samotná trasa je veľmi krásna, lemovaná lesom, kríčkami a vyvieračkami miestnych prameňov. Konáre stromov poskytovali takmer konštantne príjemný tieň a cestu lemujúci potok zase posielal príjemný osviežujúci vánok.  Ideálne podmienky na rodinné výlety a nenáročnú turistiku.

Po 70 minútach sme sa dočkali vytúženého cieľa, aj keď menej skúsená časť našej výpravy mala miestami chuť otočiť sa na päte a vrátiť sa do údolia. Ale zvládli sme to a odmenou pre nás bolo dlhé oddychovanie pri Šútovskom vodopáde s nohami pod prúdom chladnej bystriny s krásnym výhľadom na padajúcu vodu.

Keď sme si dostatočne oddýchli a načerpali silu na návrat, pobrali sme sa hrdo dole kopcom k autu. Náš ďalší program sme kvôli častým prestojom síce nestihli, ale posunuli sme naše limity (hlavne tie psychické) zas o kus ďalej. A to za to stálo! =)

Pár praktických informácii na záver:
Pre začiatočníkov: v barefootovej obuvi je trasa zvládnuteľná bez problémov.
Časový rámec: cca 3 - 3,5 hodiny na celý výlet bez ponáhľania.

piatok 10. júla 2015

Naboso na na sekierskych lúkach

Vystúpila som z auta a moje bosé nohy sa dotkli vysušenej pokosenej lúky. Pes vyskočil hneď za mnou a so záujmom sa obzeral okolo seba. Vysušené ostré steblá trávy sa zabodávali do chodidiel a tak nebol čas postávať na mieste, ale pohnúť sa vyznačeným smerom k sekierskym lúkam nad dedinu. 
www.zajezka.sk

Festival na lúkach, ktorý zorganizovali aktívni obyvatelia Zaježovej, sľuboval presne to, čo človek potrebuje po náročnom pracovnom týždni v rozpálenom meste – odpočinok, zábavu a relax. 

Ale za všetkým bolo potrebné tých pár krokov dôjsť po vlastných nohách. Doslova. Asfaltový povrch, v skorých ranných ešte znesiteľný, sa zmenil po chvíli na lesnú cestu, zakrytú stromami, ktoré poskytli vytúžený tieň pre nás oboch.

Trávnatý porast sa v pravidelných intervaloch striedal s malými ostrými skalkami, ktoré sa až s diabolskou presnosťou zabodávali do citlivých reflexných plôšok. Každý jeden krok som si uvedomovala naplno, čo ma udržiavalo v neustálej bdelosti, kam položiť chodidlo. Skalka, tráva, skala, hlina... Ponáhľať sa nemalo význam, miestny terén jednoducho nepustil.

Po štyridsiatich minútach sme dorazili na miesto, kde sa zastavil čas. Alebo - kde čas vlastne vôbec neexistoval. Ani problémy a starosti. Tie ostali dole v dedine.

Nádherná stará chalupa, vedľa nej humno, kde sa premietali filmy, kúsok opodiaľ stodola s výčapom piva do zaváracích sklenených nádob. Hudobné „štúdio“ na povale, kde sa kedysi skladovalo seno. Detské ihrisko, provizórna čajovňa pod stanom, osviežujúca voda z miestneho prameňa a k tomu všetkému nekonečný priestor okolo s nádherným výhľadom do údolia. Všetko v záujme prírody a ekológie.  

Zhlboka som sa nadýchla vône pokosenej trávy a neďalekého lesa. Úžasný pocit slobody, ktoré bosé nohy iba umocňovali. A nebola som jediná, bosých chodidiel by som sa napočítala celkom dosť. Veď kde inde by sa topánky hodili menej, než na čistej lúke a v prírode?
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Posunúť vlastné hranice „bosonožstva“ sa mi v tento deň podarilo úplne nečakane. Na jeden z vybraných workshopov sme sa skupinovo vybrali do lesa, avšak nie po úhľadných vyšliapaných lesných cestičkách, také tam ani neboli. Práve naopak - krížom, kadiaľ hora pustila. Popadané lístie zakrývalo konáriky, skalky, mraveniská a iné lesné nástrahy. Na premýšľanie už nebolo toľko času, musela som len dôverovať svojmu telu i intuícii, že sa mi nič nestane. A skutočne tomu tak bolo. 

Zaujímavým zážitkom bola aktivita důvery, kedy sme sa mali nechať viesť so zavretými očami pomocou dotyku iným partnerom.Nevidím, kam idem, ani kam šliapem, ani čo je pod mojimi nohami. A či predo mnou náhodou nestojí strom, ktorý by som neúmyselne mohla objať. I keď sa zo začiatku moja myseľ snažila všetko kontrolovať (čo robí partner a čo robí moje telo), nešlo jej to úplne skoordinovať.
 

Tak som vypla a nechala to všetko plynúť. Vnímala som len jemné smerovanie dlane, ktoré mi ukazovalo cestu, ostatné prestalo existovať. Úžasný zážitok, ktorý sa nedá opísať slovami, ale určite odporúčam zažiť! Ani teraz som sa nezranila na bosom chodidle a strach s týmto programom spojený pozvoľna zmizol.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bohatý a pestrý program po celý deň zaistil, aby sa náš výlet na lúky skončil až s príchodom večera, kedy sa dve bosé chodidlá a štyri bosé labky svorne pobrali dole kopcom do dediny k autu. Ďalší perfektne strávený deň, plný dojmov a inšpirácie!

Čo dodať na záver?

Na Letnú slávnosť na sekierskych lúkach sa rozhodne oplatí vyraziť. Spravte si preto miesto v kalendári v júli 2016 (podrobne o Zaježke nájdete na ich stránkach www.zajezka.sk). A topánky nechajte doma! =)

Nech vás telo drží a chodidlá nosia!

streda 1. júla 2015

Od Tulskej až po Želiarec (Suchý vrch)


Banskobystrická nenáročná trasa Vás z Tulskej ulice zavedie po modrej značke lesom a lúkami až na rázcestie Želiarec k studničke plnej priezračnej pramenitej vody, kde sa môžete osviežiť a ďalej pokračovať na Suchý vrch ku koníkom, alebo sa vrátiť po modrej značke naspäť.

My sme zvolili zelenú začku pre návrat, ale tu odporúčame pre nezvyknutých barefootové topánky, nakoľko sa ide po asfalte. Ale výhľady na Bystricu rozhodne stáli za to!